Škola. Na pohľad taká istá, ako všetky ostatné. Ale iba na pohľad. Jej história sa začala písať okolo roku 1394, odkedy sú zachované spisy, že sa v obci nachádzala fara a s ňou pravdepodobne aj škola. Čo sa dialo za 167 rokov potom, nebolo možné vypátrať.  No s istotou môžeme konštatovať, že v 18. storočí škola pri kostole určite bola, lebo od roku 1739 tu pilne 16 rokov pracoval školský majster Adam Vozár. Budova školy bola z dreva, a tak ako aj faru,  pokrývala ju ešte v prvej polovici 19. storočia slama. Nachádzala sa približne 50 metrov od kostola v Kocianovom dome. Tvorila ju jedna učebňa a byt učiteľa, ktorý bol zároveň aj organistom. Škola bola majetkom rímsko-katolíckej cirkvi.

V roku 1742 sa v Topoľčianskom zámku usídlil gróg Adam Keglevich. Jeho vnuk Žigmind dal v roku 1801 postaviť v Jedľových Kostoľanoch vyučovaciu sieň pre 40 až 60 žiakov a byt pre učiteľa. V roku 1879 dal ďalší Keglevich - gróf Štefan - postaviť novú hlinenú vyučovaciu sieň, nakoľko predošlá už bola v nevyhovujúcom stave. K nej dal pristaviť aj malú chodbu - gánok.  Školská budova  bola postavená vedľa dnešného obecného úradu a pokrývala ju škridľa. Spravovala ju obec a patrónom bol gróf Keglevich.

Na začiatku 20. storočia navštevovalo školu len približne 50% školopovinných detí, z ktorých väčšina nemala potrebné učebné a písacie potreby. Jedinými učebnými pomôckami boli tabuľa a mapa Uhorska. Po prijatí Apponyiho školských zákonov, keď sa vyučovacím jazykom stala maďarčina,ktorú deti neovládali, došlo k poklesu  vedomostnej úrovne žiakov ešte viac.

V roku 1909 postavila obec ešte dve učebne aj s dvoma  učiteľskými bytmi na mieste dnešnej tanečnej sály. V roku 1911 ich spolu s rímsko-katolickou školou prevzal štát a od tej doby niesla názov 3-triedna ľudová škola. Prvým učiteľským správcom štátnej školy sa stal Michal Možáry. Pre školu bol významný rok 1927,pretože ju navštívil prezident ČSR T. G. Masaryk.  V sprievode správcu školy si poprezeral školské miestnosti a žiakom položil niekoľko otázok.  Aj keď dochádzka detí do školy bola nie príliš dostatočná, najmä počas hospodárskej sezóny roka, v roku 1928 si počet zapísaných žiakov /293/ vyžiadal rozšírenie školy o dve triedy, čím sa škola stala štvortiednou s jednou pobočkou.  V roku 1935 bola škola rozšírená na  šesť tried. V priebehu roka sa konali rôzne školské akcie , ktoré vzbudzovali záujem o verejné vystupovanie žiakov školy, čo potešovalo hlavne učiteľský zbor. Od 1. novembra 1940 sa škola premenovala na ľudovú školu hospodársku. Obec prispievala na kúrenie, osvetlenie a plat školníka. Ostatné poplatky hradilo ministerstvo hospodárstva a okres. Začiatkom školského roku 1943/44 sa škola stala sedemtriednou.

Veľké zmeny  na zariadení  školy sa uskutočnili  v roku 1948, kedy boli vymenené dlážky, okná, kachle a zaviedla sa voda a elektrina. Stará budova bola premenovaná na 5-triednu národnú školu a zo 6. až 8. ročníka bola zriadená neúplná stredná škola. Povinnú školskú dochádzku rozšírili na 9 rokov. So zreteľom na obmedzené umiestnenie školy bol daný súhlas k striedavému vyučovaniu.

1. septembra 1950 sa škola premenila  na úplnú strednú školu a v ďalšom školskom roku bola národná a stredná škola zlúčená pod spoločnú jednotnú deväťročnú školu. Riaditeľom sa stal Štefan Horvát a jeho zástupkyňou Mária Horvátová. Pedagogická práca sa rozvíjala podľa sovietskeho vzoru. O dva roky neskôr opäť nastáva zmena a zo školy sa stáva osemročná stredná škola. Riaditeľom sa stáva Jozef Kletečka. Celé 50-te roky prebiehali v znamení súťaženia a verejno-prospešných prác žiakov. O pekné meno školy sa zaslúžil dorast hasičov. Dôkazom je rok 1959, kedy získali druhú cenu Striebornú plaketu. V roku 1958 bola nadviazaná družba s osemročnou strednou školou Liběnice a zavádzali sa priateľské návštevy. Na začiatku šesťdesiatych rokov bolo zavedené bezplatné poskytovanie učebníc a školských pomôcok pre žiakov.

15. 08. 1960 sa na južnej strane obce začalo s výstavbou novej školy, kde mala byť postavená postupne škola s učiteľskými bytmi, telocvičňa a jedáleň. Škola bola daná do užívania 04. 11. 1961, výstavby telocvične a jedálne sa však žiaci nedočkali. Vyučovanie v nej sa začalo 09. novembra 1961. Na vtedajšie pomery to bola jedna z najmodernejších škôl. Každoročne si školáci a učiteľský zbor pripomínali významné výročné sviatky, svoju aktivitu prejavovali v zberoch druhotných surovín, lesných plodov a vysádzaním zelene v areáli školy.Keďže v roku 1985 skončila možnosť stravovania žiakov v závode verejného stravovania Jednota, jedna trieda na prízemí tejto budovy bola prerobená na jedáleň.

Žiaci, tak ako aj dnes, sa venovali mimoškolskej činnosti, športovej činnosti, turizmu, rozvoju prírodovedného poznamia, spevu, dejinám Slovenska. Život plynul, žiaci prichádzali a odchádzali, z malých detí sa stali dospelí, ktorých deti opäť chodia do našej školy.

Dnešná škola žije mnohými aktivitami a pripomína si rôzne výročia, aby pestovala u žiakov národné povedomie a hrdosť na národnú históriu. Školský rok je kolobehom udalostí, ktoré ho napĺňajú podobne ako v minulosti.

Jan Amos Komenský tvrdí:

"Škola sama má byť miestom ľúbezným, vábiacim oči vnútri i zvonku".